Hosťom 17. časti podcastu “Jednoducho Bitcoin” od bitcoinového edukátora Dušana Matušku, bol náš CEO, Peter „Buggie“ Bešina.
V podcaste sa dozviete:
- Aký úspech mali prvé kryptoautomaty na Slovensku
- Čím rastie povedomie o kryptomenách a akým problémom čelíme v edukácii o nich
- Akým problémom čelil Peter s CprytoDiggers aj Parallou v rámci adopcie a implementácie krypta
- Čo musíme vykonať, aby krypto ekosystém fungoval (zdravo)
- Aký je postup zakúpenia bitcoinu či inej kryptomeny na pobočke pošty
Ďalším hosťom podcastu Jednoducho Bitcoin, ktorého autorom je Dušan Matuška, je Peter „Buggie“ Bešina, CEO Paralla App a co-founder CryptoDiggers.
Peter sa kryptomenám začal venovať v rokoch, keď bolo povedomie o krypte na Slovensku ešte v kolíske. Začal s ATM bankomatmi, neskôr sa jeho záber značne rozšíril. Ako je na tom svet kryptomien, kedy môže krypto ekosystém zdravo rásť, čo Slovensko v najbližších rokoch v tejto otázke čaká aj to, ako si kúpiť bitcoin priamo na pošte, porozprával v novom diele podcastu.
Pamätám si ťa z Paralelná Polis. Bol si veľký chalanisko, nabitý. Nevedel som, či si SBS alebo kto vlastne. Potom som videl, že automat vyberáš a došlo mi, že, aha, veď ty ich prevádzkuješ. Zaujíma ma, ako si sa k tomu dostal.
Historicky automaty vyplynuli z nášho počiatočného snaženia. S bratom sme začali programovať platobnú bránu. Následne sme sa spojili s prevádzkovateľom prvého automatu v strednej Európe Mariánom Jančuškom, týmto ho pozdravujem.
Jemu zvýšil jeden automat, ktorý neuspel v Košiciach. Tento sme začali prevádzkovať v 2015. Bola to pamätná udalosť, lebo na danom evente v Avione Juro Karpiš zároveň krstil knihu Zlé peniaze.
To je celkom dávno. Vravel si, že už vtedy ste robili platobnú bránu pre krypto, čiže tvoj vstup do krypta bol ešte skorší. Kedy nastal moment, keď si mu prepadol? Ak si dobre pamätám, si z bankingového sektora.
Paradoxne ma k bitcoinu priviedol banking. Bol to vlastne jeden môj kolega, ktorý mi začal rozprávať o zázračných mašinkách, ktoré dolujú tvoje bohatstvo a dôchodok.
Veril si mu?
Samozrejme, že nie. Väčšinou keď počujem tieto schémy, mám v hlave výstražný signál, že tam niečo nie je okej. Možno to bolo v roku 2013, keď sa okolo mňa krypto obšmietlo, ale myslel som si, že je to scam, že sa bude dať digitálne kopírovať.
Až v lete roku 2014 som sa oň začal zaujímať hlbšie, prepadol som tomu úplne fanaticky. Článkov bolo málo, neexistovali widgety na kurzy a podobné vymoženosti. Spával som asi štyri hodiny, fičal som si na kávičkách a kofeínových nápojoch. Začali sme programovať bránu. Keď robíš krypto na bráne, je to úplne iné, spravíš deep dive. Musíš vedieť, ako fungujú peňaženky, ako funguje blockchain, poznať celú štruktúru.
Keď si sa pustil do programovania platobnej brány, čo bolo pre teba v celej schéme najviac prekvapivé?
Počas kódovania sa potvrdilo know how, ktoré sme si naštudovali, že je to skutočne decentralizované a nie je nutná dôvera strany, ktorá vykonáva transakciu. V bankingu som sa venoval transakčným systémom, či už pokladničným alebo iným. Takže toto bolo niečo, čo mi zbúralo predstavu, ako môže fungovať databáza a ako môže fungovať decentralizovane a bez dôvery.
Išiel si do toho, chcel si umožniť ľuďom platiť bitcoinom. Čo bol ale hlavný zámer? Chcel si, aby obchodník dostával eurá, alebo krypto?
V tej dobe boli možnosti a povedomie o kryptomenách menšie. Od začiatku sme systém koncipovali tak, aby boli dostupné obe možnosti. Aby si ľudia mohli nechávať krypto, prípadne ak by chceli, aby si ho mohli previesť. V roku 2014 bol pomerne problém nechávať si krypto z účtovného hľadiska. Neskôr sa to utriaslo, boli firmy, ktoré s ním vedeli narábať ako s bežným digitálnym aktívom. Našim zákazníkom sme však chceli nechať slobodu voľby.
Myslím, že Subway v Bratislave patril k prvým podnikom, ktoré boli úplne prvé.
Bola to taká kombinácia. Myslím si, že jedným z prvých klientov bol aj môj kamarát z bankingu, ktorý mal franšízu na Mlynských Nivách, tam sme si odskúšali implementáciu prvej POS. Čo sa týka e-commerce, mali sme dve firmy po sebe. Myslím, že prvý bol Webglobe – Yegon, a to vďaka svojmu konateľovi Jurajovi Strečkovi, ktorý je doteraz kryptofanúšik a podieľal sa aj na podporovaní Polisu. Paradoxne druhá firma bol Dobrý anjel, ktorý využíva kryptomeny už dlhé roky. Vyše päť rokov, ak nie šesť.
Disponuješ štatistikou, či ľudia platia v týchto prevádzkach kryptomenami?
Platia, do Dobrého anjela ľudia zväčša prispievajú, keď krypto vybehne hore, tiež keď sú Vianoce. Vtedy tam prichádzajú nejaké dary.
Koľko máte aktuálne implementácií?
Neviem odhadnúť presné číslo, nie sú to stovky či tisíce, ale určite sú to vyššie desiatky. V nejakom čase sme si povedali, že musíme ísť iným smerom, a začali sme spolupracovať s firmami, ktoré nám vedeli zabezpečiť masovú adopciu prostredníctvom ich technológie. Momentálne pracujeme s firmami HM Print aj s ďalšími, ktoré majú nejaké štandardizované e-kasové pokladne, do ktorých sa zainkasujeme a ich zákazníci automaticky dostanú možnosť platiť kryptom.
Chodieval som na rande do Funki Punki na palacinky, platil som tam kryptom. Baba, ktorá so mnou šla, vždy pozerala, čím to idem platiť, čiže som mal aj plusový bodík. Aj svoju terajšiu priateľku som na prvé rande zobral tam a platil som kryptom.
Myslím, že oni boli jednými z prvých zákazníkov, ktorí používali krypto.
Raz som tam tiež takto platil a pani videla, že som robil niečo s mobilom. Vstala a povedala, že chce platiť tiež kartou. Obsluha jej povedala, že som platil bitcoinom. Iba sa prekvapene pozerala. Povedz, koreluje záujem o prijímanie kryptomien s rastom bitcoinu?
Predošlé roky to tak bolo, približne do roku 2019. Následne mám pocit, akoby nastalo prebudenie ľudí, že asi bežný finančný systém úplne nefunguje. Povedomie začalo rásť. Samozrejme, nie je to iba koronakrízou, ale celkovo ľudí, ktorí majú podobný džob ako ty, je na trhu viac. Čiže prácu si robíte super, váš dosah je obrovský, viete problematiku rozobrať z veľmi širokého spektra. Aj hostia, ktorých si pozývaš, majú určitý dosah a sú sledovaní, čiže konečný dosah na ľudí, ktorí to začnú vnímať inak, je veľký.
Na druhej strane, edukácii nepomáhajú clickbait nadpisy v mainstream médiách. Aj teraz si mohol vidieť, že bitcoin klesol a už sme čítali, že je to katastrofa, opäť umiera. Od kvalitných materiálov nás delí aj jazyková bariéra. Starší ľudia hovoria skôr po rusky a nemecky než anglicky.
Každopádne hýbeme sa vpred. Korelácia medzi rastom hodnoty a prijímaním kryptomien už nie je. Akceptácia rastie.
Ako si spomínal, materiálov nebolo veľa. V roku 2017, ak si dobre pamätám, bol jediný dokument od Maja Jančušku na Google Drive, ktorý bol perfektný a dodnes tam je, ale veľa toho v slovenčine nebolo. Dnes existujú rôzne kryptosprávy, magazíny, ktoré sú prístupné aj ľuďom nehovoriacim po anglicky. Poďme ešte späť k automatom. Spomínal si, že ste najprv riešili platobné brány, až potom ste sa dostali k automatom. Kde ste mali prvý?
Prvý bol práve v Avione, rozbehli sme ho spolu s bratom a Mariánom Jančuškom. Bol bizarný, vyzeral krásne, ale IT-čkarovi, ktorý si tam chce integrovať svoje veci, to nedá, pootvára ho a zistí, čo je vo vnútri. Architektúra bola úplná katastrofa. Bežali tam full nody vo vnútri na malých Nuc počítačoch.
Našťastie nám odišiel nejaký SSD disk predtým, ako zamestnanec ich firmy, ktorý mal prístup k všetkým strojom, pobral privátne kľúče. Neviem, ako sa skončil súdny spor, koľko uniklo, ale v čase, keď sme ATM spúšťali, bol bitcoin na 400 eurách, čiže to mohli byť desiatky aj stovky. My sme neprišli takmer o nič, čiže to bolo veľké šťastie.
Automaty ste umiestnili aj mimo Bratislavy. Koľko ich prevádzkujete dokopy? Zaujíma ma aj celá logistika. Keď bitcoin padne, ľudia chcú nakupovať, automat sa zrazu naplní, musíš ísť, vybrať obsah, preniesť do banky, dať na burzu… dáva to vôbec biznisový zmysel?
Spolu ich máme momentálne osem. Logistika je dôvod, prečo to v Piešťanoch rieši náš obchodný partner, všetky ostatné automaty sú v Bratislave, pretože následne všetci operátori, ktorí ich majú rozhádzané vo viacerých lokalitách, musia využívať profesionálne bezpečnostné služby, ktoré roznášajú cash. Potom sa už naozaj ani nepriblížiš k sume 3 %, musíš ísť na 5 až 6 %.
Takisto fungujú banky. Pre banky sú bankomaty stratový biznis, pretože cena automatu, náklady na operatívu, cash-flow manažment sú také obrovské, že banky v konečnom dôsledku na bankomatoch nezarábajú.
Majú to viac ako marketingový nástroj, chápem. Wow, nevedel som, že je to až také náročné. Máš nejaké bizarné zážitky s kryptoautomatmi? Mne tiež niekedy napíše klient, že sa mu tam niečo zaseklo a radím na diaľku. Aj tebe sa určite muselo prihodiť niečo podobné.
Volávali klienti, myslím, že už sa to podstatne zlepšilo, ale boli klienti, ktorí do tej štrbinky pre cash nasypali mince či tam strčili svoje bankomatové karty, čiže bolo zaujímavé ich potom dostať von, pretože ten mechanizmus môže do istej miery bankomatovú kartu poškodiť. Mince sa dajú vysypať, to nie je problém.
Mali sme aj bizarné telefonáty, niektorí ľudia sa tam rozbehnú ako na nákup rožkov. Potom máme telefonáty typu: ani vy neovládate jadrovú fyziku… Pánovi som vysvetlil, že v prípade, ak pôjdem k jadrovému reaktoru, si ju naštudujem a budem doň urán strkať pomaly.
V roku 2017 zažili kryptomeny obrovský peak. Všetky burzy, ktoré sme mali, boli offline, absolútne sa nestíhalo, komunikácia bola pomalá, automat sa správal rôznymi spôsobmi, pohyby kurzov boli obrovské.
Pamätám si, že sme v tom roku mali veľmi perný mesiac, spávali sme zase štyri hodiny, pretože sme veľa vecí opravovali v noci, double-spendovali sme transakcie, pretože neprechádzali, bol to obrovský záhul. Musím však povedať, že nemám skúsenosť s vyhrážkami či fyzickým atakom od klientov, to sa mi nestalo.
Laik si môže myslieť, že bitcoiny sú nasypané vnútri v automate, že si ich poberie. Bol aj nejaký útok na automat ako taký?
Je bizarné, že niektorí ľudia si myslia, že bitcoiny sú vo vnútri, a keď automat zoberú, tak zmiznú aj s nimi. Nie, nie sú tam žiadne bitcoiny, prosím, neútočiť na automaty. Jediný útok, ktorý sa stal, súvisel so starým automatom v Avione. Stalo sa, že bol nešikovne konštruovaný a museli sme používať modemové externé zariadenie. To nám bolo ukradnuté. Napokon sa ale našlo, pretože v obchodných centrách sú všade kamery.
Pamätám si, že keď som tam točil video, akurát k automatu prišiel pán, začal doň ďobať a bol pomerne stratený. Opýtal som sa ho, či mu pomôžem. Bol taký, ako hovoríš, akoby šiel kupovať rožky. Na telefóne mal otvorený internet banking, povedal, že si ide kúpiť bitcoin. Vysvetlil som mu, že musí mať hotovosť a aplikáciu na bitcoin. Na mieste sme zakladali peňaženku a podobne.
Áno, k automatom na krypto chodia bežní ľudia, ktorí niekedy podľa mňa nerozumejú ani internet bankingu. Ja nerobím biznis za každú cenu. Pamätám si, ako v roku 2017 prišiel k bankomatu jeden deduško, mal snáď 75 rokov, stál so svojou poslednou hotovosťou pred automatom, všetko peakovalo. Vravím mu, pane, zarobím na vás, ak to tam vložíte, ale nedávajte to tam. Zvážte svoj nákup. Tohto pána som zachránil.
V boome roku 2017 stávali pred automatmi rady. Mali sme len nejaké tri automaty a normálne sa stávalo, že tam stálo osem či desať ľudí. Šiel som s hotovosťou a v akomkoľvek čase som došiel, stáli tam minimálne 4 – 5 ľudia. Keď som prichádzal, už mi ukazovali, že je automat prázdny.
Ja si pamätám toto v Paralelná Polis, ráno som prišiel, bolo 9 či 10 hodín, vonku už čakali 2 – 3 ľudia, ktorí chceli ísť do automatu. Ak som bol za barom a nahrnulo sa tam veľa ľudí naraz, vedel som, že padla cena, ani som sa nemusel pozrieť na graf.
Veľakrát chodia doslova turistické zájazdy: viacerí chalani sadnú do auta a idú si nakúpiť. Ak v nejakom meste neexistuje automat, je pre nich výhodnejšie niekde ísť, ak idú piati, pochopiteľne. Ak aj je automat niekde bližšie, ale má vyššie fee a oni si chcú nakúpiť za viac peňazí, tak sa im stále viac oplatí spáliť kúsok nafty či benzínu.
Mal som klienta, čo takto chodieval do Trnavy s viacerými ľuďmi. Takže automaty stále prevádzkuješ, ale zachytil som novinku, že si na každej pošte môžeme vďaka tebe kúpiť bitcoin. Je to tak?
Znie to tak, že vďaka mne, ale je za tým tím ľudí. Vďaka projektu Paralla a našej spoločnej spolupráci s SPPS, čo je partner, ktorý zabezpečuje tieto platby v hotovosti, je teraz možné na všetkých pobočkách pošty, ktoré vedia akceptovať načítanie Pay by square kódu, zakúpiť kryptomenu. Niektoré menšie pobočky pôšt v dedinách, kde hardvér nedovoľuje skenovať displej zariadení, túto službu neposkytujú, ale myslím si, že v tomto čase by malo byť pobočiek, na ktorých je služba spustená, približne 1600, čiže takmer všetky.
Priznám sa, ešte sme nespúšťali kampaň, doteraz sme chceli uzavrieť časť funkcionalít, aby to dávalo zmysel, a budeme na ne nadstavovať. Práve v tomto čase sa začína kampaň na všetky produkty vrátane nákupov kryptomien cez poštu.
Ako prebieha proces, keď si chceš kúpiť bitcoin na pošte? Musíš si stiahnuť nejakú aplikáciu, mať ďalšiu peňaženku?
Veľmi stručne, aktuálne je to non-custodial, čiže stiahneš si buď aplikáciu, alebo je responzívny web, kde sa zaregistruješ a následne si buď kúpiš trezor, dá sa to aj cez nás, máme celkom výhodný affiliate so SatoshiLabs, alebo si pripojíš svoju public alebo expat adresu, čiže môžeš použiť hardvér alebo softvér peňaženku. Samozrejme, odporúčame hardvér pre bezpečnosť.
Následne sa vyberieš na poštu a naklikáš si v aplikácii, že chceš nakúpiť kryptomenu za 50 eur (minimum) či inú sumu. Maximálny limit je nastavený z legislatívnych dôvodov do 10 000 v hotovosti, čo je unikát, pretože pošta má niektoré výnimky a môže akceptovať takúto platbu.
Musím si v aplikácii kliknúť, koľko chcem nakúpiť a zároveň aj na akej pošte?
Nie, pobočku pošty si vôbec nemusíš zvoliť. V aplikácii si môžeš pozrieť zoznam pôšt, náš interný coin radar, kde máme naše ATM alebo prevádzky, tiež pošty, na ktorých vieš nakúpiť. Musíš si len zvoliť, čo chceš nakúpiť, akú kryptomenu. Sú tam štandardné. Dogecoin nemáme.
Ale, bohužiaľ, pre rôznych haterov je tam bitcoin cash. Ďalej máme litecoin, bitcoin, ether, dash. Čiže sú tam tie, ktoré momentálne vieme robiť voči eurám. Troška nám to legislatíva sťažuje, historicky sme mali aj anonymné coiny, no niektoré burzy, napríklad Kraken, pristúpili k nie veľmi férovému boju o zákazníkov. Neviem, čo sa im udialo, pokúšal som sa to zistiť. V roku 2019 začali masovo uzatvárať účty bez vyzvania všetkým ATM operátorom vrátane nás.
Bol piatok obed a napísali mail, že do zajtra obeda si vyberte všetky funds a koniec. Myslím si však, že si Kraken zvolil veľmi zlú destináciu v Európe, a to Nemecko. Ich konanie asi spôsobilo niečo regulačné, čo sa compliance v banke nepáčilo, a tak zatlačili na compliance v Krakene. Strata takéhoto účtu by pre Kraken bola veľký problém. Samozrejme, potom si otvorili účet v Lichtenštajnsku.
Umožnili vám vrátiť sa?
Nie, pokúšali sme sa o to, ale vôbec sa to nepodarilo. Myslím si, že dôvodom bolo aj to, že sme na ich automatoch ponúkli monero voči eurám. Ak si pamätám, boli sme prví, rovnako aj na platobnej bráne. To bol tŕň v oku, krok, ktorý sa Krakenu mohol aj nepáčiť.
Keďže sme boli korporátny klient, vypĺňali sme každoročne správu pre burzu. Uviedli sme, že predávame aj monero, samozrejme, marketingové správy sa dajú zachytiť. Burzy majú schopné tímy, ktoré vedia pozisťovať na diaľku, čiže utajovať čokoľvek bolo úplne zbytočné. Myslím si, že Kraken takto odstavil 99 % ATM operátorov v Európe.
Máte teraz viacero búrz, alebo jednu konkrétnu?
No, momentálne je to kritické, fungujeme s jednou českou burzou, ktorú sme mali už vtedy v zálohe. Aktuálne to je napäté.
Klobúk dole, musíš extrémne kľučkovať medzi reguláciami. Robíš s hotovosťou, krypto aj bankingom, čiže ty tie časti celé spájaš.
Áno, jedna časť je ATM, to je CryptoDiggers, Paralla je čisto cashless, tam bol menší problém sa onboardovať aj do iných búrz. Paralla bude mať úplne iný typ búrz, dohadujeme sa na iných modeloch, budeme mať prístup k vyše 40 % liquidity celosvetovo.
Čo to znamená pre bežného užívateľa, aké budú funkcionality Parally?
Čím lepší liquidity pool, tým menšie pohyby v cene, keď nakupuje veľa ľudí cez daný subjekt, lebo na menších burzách je order book veľmi plytký. Čiže, nie vždy sa cena váženým priemerom dostane na sumy, kde sa posunie o X eur v danom kurze. Potom nastáva problém pri reklamáciách.
Obyčajní ľudia, retail, nechcú riešiť geekoviny. Oni nemajú potrebu ísť extrémne hlboko. To si videl aj v Paralelná Polis, riešilo sa tam veľa vecí, no niektoré nevedel vyriešiť nikto, až na nejakých dvoch ľudí. Keď si to teraz predstavíš v praxi, keď príde retailový boom, nemôžeš si niečo také dovoliť. Musí to fungovať, mať know how, technológiu nastavenú user friendly, kde užívateľ spraví základné kroky a potom to už nerieši.
Toto je celková funkcionalita a myšlienka Parally, voláme to One-stop shop. Človek si raz niečo nastaví a následne už bude vedieť používať tieto veci na všetky ďalšie úkony. Paralla je momentálne miesto, kde vieš nakúpiť, ale aj predať krypto. Ako som už spomínal, všetko funguje cashless.
Podľa mňa je dobré zároveň sa zmieniť o tom, ako je to s privátnymi kľúčmi. Nedržíte ich, správne?
Áno, v tomto stave, v ktorom to momentálne je, či už si nakúpiš na pošte, alebo vykonáš SEPA prevod, prípadne si sporíš priamo, všetko ide do tvojej non-custodial wallet, čiže nedržíme žiadne kľúče.
Ako je to s KYC (know your customer)? Vieme sa tomu v rámci pošty vyhnúť?
Pošta má istý typ bankovej licencie. Aj keď si ideš vybrať ponožky, ktoré si si kúpil, musí ťa zaznamenať. Samozrejme, vidí iba tie veci, že si nakupoval za 50 eur, a tvoje údaje, ktoré si odprezentoval. Ďalej nedovidí.
Vidí ale, že som nakúpil krypto alebo ako?
Služba je, samozrejme, označená, pretože to ide následne do nejakého kanála. Nevidia, že je to krypto, je to zakryté v pojme dobitie kreditu elektronických peňazí.
KYC je spojené aj s AML5, ktorá sa schválila a už je implementovaná aj na Slovensku, prakticky to malo byť v januári 2020, ale meškali sme s integráciou a implementáciou. Tá, samozrejme, zahŕňa už aj nás, všetkých oficiálnych kryptooperátorov: museli sme požiadať o viazanú životnosť, ktorá je istou formou licencie a zaväzuje nás k nejakým povinnostiam.
Preto sa limity na anonymné transakcie znížili. Musíme vykonávať starostlivosť o klienta, keď je to transakcia od 1000 eur vrátane tejto sumy a vyššie.
Pre mňa bola možnosť využívania Parally na uhrádzanie bežných eurových faktúry v bitcoine game-changer. Funguje to veľmi jednoducho, naskenujem si QR kód na faktúre, vygeneruje sa mi QR kód, čo mám kde poslať, to dám do trezoru, pošlem, hop, hotovo. Mám to uhradené veľmi rýchlo. Za mňa slúži táto funkcionalita veľmi pekne.
Toto je jedna z posledných funkcionalít Pay by square, kde vieš naskenovať akýkoľvek slovenský QR kód, Česi majú iné. Tento typ QR kódu bol vymyslený tu na Slovensku. Integrovali ho všetky banky, fakturačné firmy aj na pošte funguje Pay by square a všimli sme si, že aj všetky faktúry využívajú a majú integrované tieto kódy.
Je to slovenská open source špecialitka. Sú firmy, ktoré ich vyvinuli a predávajú hotové knižnice. My sme si knižnicu vytvárali in-house. Táto funkcionalita bude čoskoro propagovaná, som veľmi rád, že si pionier: jeden z prvých ľudí, ktorí to využívajú.
Nezačínali sme propagáciu, chceli sme vyskúšať, či bude všetko fungovať. Dlhodobo sme uvažovali, ako sa dostať do fakturačných systémov. Je to pomerne komplikované, ľudia z ich vnútra nemajú záujem komunikovať, ale tým, že integrovali Pay by square kódy, povedali sme si: Ak nepríde Mohamed k hore, tak hora k Mohamedovi.
Dobre ste to vymysleli, veľmi elegantne. Presne také niečo som hľadal, aby som nemusel posielať krypto na burzu, tam to meniť, čakať, kým mi príde do banky, a tak ďalej. Je to výborná služba.
Priznávam, borili sme sa dlhšie aj s bankami, kým sme sa onboardli do niektorých z nich. Na Slovensku je reč s bankami o týchto typoch služieb stále na bode mrazu, a to aj vďaka tomu, že máme množstvo bánk dcérskych, čiže medzinárodné pravidlá, ktoré sa určujú v rámci bankových skupín, nevedia meniť, čo je smutné.
Počul som, že ste mali problém aj s účtami, ktoré vám rušili, vraj sa banky boja krypta. Skús povedať, čo sa tam dialo.
Toto sa dialo tesne po peaku, keď nastal down v roku 2018, kryptofirmám sa začali masívne zatvárať účty. V nejakom čase sa tie informácie aj mne vyjasnili. Nebol to úplne, respektíve skoro vôbec problém v bankách, ale banky sú regulovaný subjekt a regulátor vidí, čo sa deje v transakciách. Ak banky nevykonajú nejaký typ starostlivosti o klienta, čo v tomto prípade bolo, že nezistili pôvod prostriedkov, tak sú veľmi často a aj boli pokutované.
Samozrejme, tým bankám už veľa neostáva na výber, zrátajú si P&L, teda profit and loss a my sme im profit veľmi nevytvárali, priznám sa.
Buggie, ty si veľmi blízko retailu, bežnej masy ľudí, ktorí si chcú bitcoin kupovať alebo ním platia. Čo vnímaš ako bariéru širšej akceptácie, ako vidíš adopciu kryptomien v najbližšom období, čo sa musí stať? Musia ľudia bitcoin zarábať, aby ho míňali viac?
Mne celkovo nie je hodl systém sympatický. Je to niečo, čo sme aj v rámci Polisu učili. Samozrejme, jedna vec je sporenie, odložíš si, ako keby si odkladal čokoľvek, nejaký asset, to je jedno, čokoľvek iné, to je sporenie, to neriešime.
Aj my ponúkame nejaké podobné služby, ale celkovo krypto ekosystém sa vybuduje len vtedy, keď sa v ňom budú realizovať platby a budú ho používať práve retailisti, lebo vtedy, a to si asi práve pílim svoj biznisový konár, vtedy, keď sa uzavrie cash-flow coinov, nastane sloboda, oslobodenie. Pretože inak žiadna sloboda nenastane. Stále riešime štátne „shitcoiny“, stále bedákame nad tým, ako ich štát tlačí, ale jediný spôsob, ako vytvoriť paralelný systém, ktorý sme chceli budovať, je to, že to budeme používať, pracovať a prijímať mzdu v krypte.
Toto presne vidím ako zlomový bod. Hodl má úspech kvôli tomu, že operuje so špekuláciou na rast hodnoty, a ty chceš radšej míňať zlé peniaze, ktoré tú hodnotu strácajú, a dobré si nechávať. Podľa mňa kým nezačneme prijímať bitcoin ako našu mzdu vo firmách, za služby, dovtedy človek nemá potrebu krypto míňať, a tak hodl naratív držať a nepustiť nemá ako zmiznúť.
Je to závislé aj od toho, do akej miery veríš kryptu, lebo naratív hodl je veľmi silno spojený aj so všelijakými traderskými a exitovacími stratégiami do fiatu, čiže ak je niekto nastavený, že za rok bude existovať do fiatu, je zbytočné takého človeka presviedčať, aby používal krypto na platby. Jeho cieľ je exit do štátneho „shitcoinu“.
Samozrejme, tých stratégií je mnoho. Napríklad dokupuješ si aj platíš, čím pomáhaš nejakým spôsobom fungovať ekosystému. Systém treba vybudovať a toto nie sú skokové zmeny, chvíľu bude trvať, kým krypto zakceptujú prevádzky, naučia sa ho účtovníci, ľudia si ošahajú peňaženky… to sú dlhé mesiace, najmä, keď ide o veľké firmy, korporácie alebo nejaké reťazce. Ich motivácia je priamoúmerná tomu, koľko ľudí bude kryptom platiť, no ekosystém nemôže existovať, kým nebudú existovať platby.
Je to ako sliepka a vajce, čo bude prvé. Aj obchodníci sa na kryptomeny musia pripraviť. V poslednom čase sa mi ozýva čoraz viac ľudí, ktorí chcú prijímať bitcoin v rôznych prevádzkach. Už to nie je len gastro. Vravia mi, že chcú byť ready na to, keď ľudia prídu a budú chcieť platiť. To sa mi páči, pretože tvoria spomínaný ekosystém. Takýchto ľudí, ktorí chcú krypto podporovať, potrebujeme. To nám podporí aj ekosystém a platby.
Určite je to jedna z vecí. Showstopper pre retail je volatilita. Bežní ľudia napriek tomu, že je milión videí a kurzov, ako s volatilitou fungovať, si to absolútne nedokážu predstaviť. Napríklad že by stratili 15 – 20 % v priebehu jedného dňa, a potom, samozrejme, 20 % zase získali. Preto sú jednou z vecí, na ktorých sme začali robiť, stablecoiny.
Máme spoluprácu s MakerDAO, chceme, aby bol dai jedným zo stablecoinov, ktorým by si dokázal platiť. Čo by bolo super ako entry level pre retailistov, že budú môcť mať stablecoin, ktorý je decentralizovaný, na výber bude viac coinov, vieme, o čom hovoríme, sú tam určité kamikadze stablecoiny ako tether, nevieme, dokedy budú fungovať, ale na to bežné vykonanie transakcie pre retailistov je stále aj tether v pohode. Väčšina ľudí ide od výplaty k výplate, ak nie do mínusu.
To ide ruka v ruke aj s finančnou gramotnosťou. Mnohí idú od výplaty k výplate, no keď sa na to pozrieš, na mnohých miestach by vedeli ušetriť. Ale to je dlhodobý proces. Preto riešim knihu, ktorá bola vďaka tebe na StartLabe, za to veľká vďaka Paralle aj tebe. Začínam v rámci tohto prednášky pre stredné školy a už 50 škôl vyplnilo formulár, že chcú začať vzdelávanie.
Toto je veľmi záslužná činnosť, obdivujem ťa, je to beh na nekonečnú trať. Stalo sa mi na jednom festivale, ktorý vlastne neexistuje, nebudem ho menovať, že ku mne prišiel chlapec zo základnej školy – tým, že mám všetko oblepené kryptomenami, aj objektívy, keď fotím –a hovorí, že to je bitcoin, ktorý stráca na hodnote, on teraz padá a ide k nule.
Mainstream má brutálny tlak a ja dúfam, že sa ti podarí dostať do škôl edukáciu, aby vnímanie bitcoinu nebolo iba o cene, ale technológii.
Je to aj môj zámer. Chcem, aby sa ľudia na kryptomeny pozerali nielen ako na niečo, čo rastie a klesá, teda na niečo, na čom sa dá zarábať, ale aby tiež vedeli pomenovať riziká a poznali technológiu.
Deťom to treba podať cez ilustráciu a infografiky, lebo detský mozog funguje inak. Nevie vnímať dobre ani bežné eurá. Ideálne by bolo, aby sa s tým vedeli pohrať, aby mali nejaké lightningové peňaženky v testnetoch, kde si budú vedieť posielať testovacie bitcoiny.
Uvažoval som nad tým a aj sa pýtal ľudí, dávam si však pozor, pretože ísť s peniazmi do škôl, to je už dosť na hrane, ale s testovacími bitcoinmi by to šlo.
Testovacia peňaženka je priamo tá schildbachova, je aj lightningova, testovacie coiny ti viem dodať, je to vzácnosť, ale používame ich v testovacích prostrediach. Je iné, keď to zažiješ, ako keď sa o tom len učíš.
Určite, ja som si teraz postavil z open source projektu lightning ATM, je to 20-centimetrová škatuľka s displejom, coin acceptor, takže hádžeš mince, potom normálne naskenuješ QR kód a prídu ti Satoshi. Je to 3D tlačená záležitosť, preto ju chcem mať aj na workshopy.
Buggie, ty takisto ako Baška Vallová a Peťo Nemčok, čo tu so mnou boli, vzdelávaš svoje deti inak, ako sa na Slovensku bežne deje. Chodia do alternatívnej školy, vlastne, ak sa nemýlim, ty ich homeschooluješ. Skús stručne povedať, ako sa vzdelávajú. Ako to vyzerá v praxi?
Pre mňa je nepredstaviteľné, aby sa moje deti zúčastňovali na čomkoľvek, čo organizuje štát. Ak to nemusí byť. Veľa kritikov našej kryptoanarchie vraví, že máme potom ísť aj do súkromnej nemocnice. Keď ma nebude štát vypaľovať s rôznymi dávkami a so sociálnym a zdravotným poistením, budem mať na normálne komerčné poistenie a ako vieme, niektorí ľudia fungujú na zahraničných poisteniach a fungujú efektívnejšie a lepšie.
Preto si neviem predstaviť, že by mali moje deti chodiť do štátnej školy. V prvom rade od úplného mala boli vedené k slobode slova, beriem ich veľakrát ako rovnocenných.
Nechodili ani do štátnej škôlky, ale alternatívnych, lesných škôlok, kde prístup akoby vyzdvihoval individualitu a vedeli sa v menších kolektívoch venovať deťom úplne inak. Štátny školský systém v tejto mase nemôže inak fungovať.
Najmenší je predškolák, dcéra tretiačka. Ona je zahlásená na domácom vzdelávaní, má kmeňovú školu, ktorá to akceptuje, následne máme svoju triedu, kde máme pedagóga, ktorý má pedagogické vzdelanie 1 – 4. V praxi to vyzerá tak, že sa neznámkuje. Ak má niekto vzťah k umeniu, tak ho nechajú ísť tým smerom. Úplne zbytočne bude umelcovi vedieť derivácie. Existuje baseline, ktorú musia deti zvládnuť, ale je to všetko hrou, iný štýl učenia.
Decká sú teda spokojné a vidíš rozdiely voči rovesníkom zo štátnych škôl?
Hlavné je, že sa do školy tešia. Mne dcéra hovorila posledný augustový týždeň, že chce ísť do školy. Nechce ísť nikde na výlet, chce sa učiť, byť s kamošmi, chce nasávať nové veci. V jej prípade je to komplikované, ak zacíti tlak, tak to je koniec. Ak by sa začalo pretláčať silou ako v štátnej škole, obávam sa, že by to malo na ňu fatálny dopad.
Je to anarchistka.
Je, je k tomu vedená.
Pomenoval by si ty sám seba anarchista?
Určite mám k tomu stále bližšie. Uvedomujem si, že treťou stranou vynútené veci veľakrát spôsobia viac problémov ako osohu. Preto sa aj ja snažím správať podľa anarchistických nepísaných pravidiel, že akceptujem dohodu a podobne. Veľa ľudí si mýli význam slova anarchia.
Súhlasím, ako ho chápeš ty. Často sa stretávam s tým, že ak niekomu poviem niečo ako anarchista, ľudia si predstavia človeka v šatke s molotovom, ako rozbíja s bejzbalkou výklady. Ako definuješ anarchistu?
V prvom rade týchto ľudí odkážem na Google, poviem im: let me google it for you. Tam je vysvetlené slovo z gréčtiny, že znamená len to, že je to absencia arbitra, ktorý rozhoduje o nejakých dvoch ostatných partneroch. Anarchisti práve naopak veľmi striktne dodržiavajú vzájomné dohody. To učím aj deti, ak sa dohodneme, nepotrebujem mať žiadnych svedkov, ale platí to.
Asi tak, ako keď som zabudol zabookovať štúdio minulý týždeň…
Toto je niečo trošku iné. Je to o tom, že rešpektujem individualitu a rešpektujem dohodu, akúkoľvek, ak ju spravím. Veľakrát to pre mňa nemusí byť výhodná dohoda. Aj keď ide o nepríjemné veci, snažím sa dohody vždy a striktne dodržať.
K anarchii ešte patrí veta: nerobím iným niečo, čo nechcem, aby robili oni mne. Príde mi to ako jedno z kľúčových pravidiel.
Sú tam už rôzne prístupy a vnímanie anarchie, samozrejme, je to o tom, kde je moja sloboda, či už zasahujem do priestoru niekoho iného. Celkovo je to o rešpekte a úcte k človeku. Veľa ľudí si zamieňa anarchiu s chaosom.
Povedz, čo pre teba teda znamená bitcoin.
Absolútna zmena paradigmy nielen finančnej slobody. Bitcoin prinesie zmenu v celkovom priestore na svete, spoločenskú zmenu.
Čo vnímaš ako výzvu pre ľudstvo v najbližších rokoch?
Napadá mi viac výziev. V prvom rade by mali ľudia vystúpiť zo svojho komfortu a začať sa zaujímať o to, čo sa deje v rôznych oblastiach v ich okolí, pretože vidím strašnú pasivitu.
Čo by si odporúčal nováčikom v bitcoine?
Neočakávajte, že zbohatnete do ďalšieho dňa. Povenujte sa štúdiu skôr, než zainvestujete do čohokoľvek v kryptoassetoch.
