Skip to content Skip to footer

Vianoce sú čarovným obdobím, keď sa všetci postretávame, jedenie šalátu meníme na športové preteky a niekde vo vnútri dúfame, že témou večera pri jedení vianočnej kapustnice nebude politická situácia na Slovensku – alebo práve krypto. Keďže súrodenci, bratranci, sesternice, tety, strýkovia, ale aj staršie ročníky tvojej rodiny tušia, že „máš zrejme nejaký ten bitcoin“, môže sa stať, že ti položia viacero náročných otázok.

A keďže vysypať argumenty na tieto otázky len tak z rukáva nie je vôbec jednoduché, máme pre teba sériu odpovedí na tie najčastejšie otázky ohľadom krypta.

Nie sú kryptomeny len bublina?

Pokojne môžu byť. Krypto je stále nová, rokmi neoverená a nepreskúmaná technológia. Sprevádza ju vysoká volatilita, pády a zlyhania jednotlivých projektov, ktoré často aj zaniknú. Dáta ale túto teóriu o bubline nepotvrdzujú.

Bubliny na tradičných trhoch majú dlhú históriu. Realitná bublina, dot-com bublina, Nikkei bublina, železničná mánia, realitná bublina a mnoho ďalších. Bubliny majú svoj vrchol a veľmi výnimočne sú tie vrcholy dva. Samotné krypto však malo štyri obdobia v rade, ktoré sa javili ako bubliny: roky 2011, 2013 – 2014, 2017 a 2021.

Ak by boli kryptomeny bublina, bola by to prvá bublina, ktorá sa nafúkla štyrikrát po sebe. Neznamená to, že to je nemožné, skôr nepravdepodobné. Cenový graf kryptomien sa nepodobá na historické bubliny, skôr na niečo iné. Na krivku adopcie technológií. Nižšie si môžete pozrieť krivku adopcie internetu v 90. rokoch v porovnaní s kryptomenami dnes.

Vyzerá to veľmi podobne, avšak s jedným kľúčovým rozdielom. Počet používateľov internetu vzrástol o 64 % za rok, zatiaľ čo kryptomeny rastú o viac ako 80 % za rok. Môže to teda byť bublina? Áno. Ale dáta sa k tejto myšlienke neprikláňajú.

Bitcoin nie je ničím krytý.

Svojím spôsobom je to pravda. Bitcoin nemá centrálnu banku, ktorá tlačí peniaze, neúnavne stimuluje cenu aktív a týmto tlačením „zachraňuje“ ekonomiku. Ak sa teda niekto spýta, či je bitcoin niečím krytý, polož mu protiotázku. Odkiaľ berú centrálne banky peniaze na záchranu krachujúcej komerčnej banky?

Odpoveď je – od nás všetkých. Od každého jedného občana platiaceho dane. A čím viac sa tlačia nové peniaze, tým viac strácajú na hodnote aj tie, ktoré vlastníš. Čiže absenciu centrálnej banky treba vnímať v tomto prípade pozitívne. Znamená to totiž, že ti nemôže svojvoľne uberať z tvojho majetku kvôli podpore bankového systému.

Bitcoin sa namiesto toho spolieha na systém ťažiarov, transparentnosť a kód, ktorý overuje pevne stanovené pravidlá. To, že sa nespolieha na podporu daňových poplatníkov, znamená, že sa nemusíš báť, že bude strácať na hodnote ako pri bežných fiat peniazoch.

Okrem toho si treba uvedomiť, že funguje spoľahlivo bez jediného hacknutia už 12 rokov, 24/7 a je nepretržite prístupný komukoľvek na celom svete.

Škodí krypto životnému prostrediu?

To, že bitcoin spotrebuje množstvo energie, je pravda. Ale tú potrebuje aj mnoho ďalších vecí z bežného života. Jedlo, ktoré jeme, autá, ktorými jazdíme, smartfóny, na ktorých toto čítate, ba dokonca aj samotný internet. Väčšina vecí, s ktorými prichádzame každý deň do kontaktu, potrebuje energiu. Otázka by teda nemala byť „Spotrebúva môj mobil/webstránka/auto energiu?“ Samozrejme, že áno. Lepšie položená otázka bude „Akú hodnotu mi daná vec prináša za energiu, ktorú spotrebuje?“  A ak je výstup (vnímaná hodnota služby) väčší ako vstup (energia, ktorú spotrebovala), potom je to v poriadku.

Bitcoin je globálna sieť s hodnotou v biliónoch dolárov. Poskytuje ľuďom príležitosť investovať a uchovávať bohatstvo aj v politických režimoch, aké má Turecko, Rusko či Čína. Decentralizované financie budujú spravodlivý finančný systém s hodnotou viac ako 100 miliárd dolárov. Hry ako Axie Infinity pomohli zhruba 2 miliónom hráčom zvýšiť ich mesačné príjmy až päťnásobne.

Asi veľa závisí od definície, čo znamená hodnota. Ak však chceme od nových prelomových technológií, aby nespotrebovávali žiadnu energiu, asi toho v oblasti inovácií veľa nedokážeme. Ešte jedna poznámka na záver. Spomínaš si na všetky tie články, že ťažba kryptomien minie toľko energie ako celý Island? Tak len pre info, HDP Islandu je okolo 22 miliárd dolárov a trhová kapitalizácia kryptomien okolo 3 biliónov dolárov. To je potom vcelku férová výmena.  

Škodia NFT životnému prostrediu?

Nie. Toto nie je pravda a nie sme si istí, kde sa táto myšlienka vzala. Drvivá väčšina NFT (asi 99,5  je ťažených na „proof-of-stake“ sieťach (áno, vieme, že ethereum technicky ešte neprešlo na proof-of-stake, ale čoskoro ho to čaká).

Transakcie spojené s NFT sú len zlomkom zo všetkých uskutočnených transakcií a NFT tvoria len cca 1 % na ethereovej sieti.  

Nezakázala náhodou Čína kryptomeny?

To áno. Ale treba dodať, že to nebol cielený útok výhradne na kryptomeny. Čína tiež zasiahla proti vzdelávaniu, fintech spoločnostiam, komoditným príplatkom, hrám a celému radu ďalších odvetví. Rázne opatrenia sú to, čím je Čína dlhodobo známa. Je to vplyvná a mohutná ekonomika, no z pohľadu histórie nie vždy prijmú správne rozhodnutie, pokiaľ ide o technológie či trendy. Tu je zoznam odvetví a ich návratnosti investícií po tom, čo ich Čína zakázala.

Zmeškal som bitcoin. Ktorú ďalšiu kryptomenu sa oplatí kúpiť?

Je až strašidelné, aká častá je táto otázka. Nemáme však právo nikoho súdiť, veď predsa aj veľa z nás rozmýšľalo podobne. Stavíme sa, že menej ako 20 % ľudí, ktorí za posledných 12 mesiacov vstúpili do sveta kryptomien, majú niečo aj v bitcoine.

Treba si uvedomiť, že kryptomeny sú mimoriadne rizikové. Je to ako pri internete v 90. rokoch. Nikto nevie, ktorá z ďalších kryptomien bude fungovať, a je veľmi pravdepodobné, že 95 % z nich zlyhá. O bitcoin a ethereum sa až tak báť nemusíme, pretože je nepravdepodobné, že by zlyhali. No aj tu platí, že by ste mali investovať len toľko, koľko môžete stratiť, alebo toľko, že aj keď trh padne o 50 %, budete pokojne spávať.

Mám si kúpiť SHIB/DOGE atď.?

Nie. A netreba to ani podrobnejšie rozviesť, keďže ide skôr o vtip ako o kryptomeny.

Želáme veľa síl a trpezlivosti. A hlavne šťastné a veselé.